Čchi kung

Nina Jassingerová/pre časopis Wellness

Čchi kung je prastará prax a súčasť tradičnej čínskej medicíny. Slúži ľuďom na udržiavanie zdravia i na účinnejšiu výmenu energie a informácii s prostredím a vesmírom.

Čchi znamená dych, energiu, životnú silu. Kung označuje činnosť, prácu, schopnosť i čas vynaložený na narábanie s čchi. Čchi kung je teda označením pre umenie a mieru kultivácie a ovládania energie, životnej sily.

Podstata čchi kungu: Pri čchi kungu sa využíva meditácia buď prostredníctvom pohybových cvičení alebo v nehybnosti. Dôraz sa pritom kladie na vnímanie a prežívanie vnútorných skúseností s tokom energie a s duševným pohybom.

Cvičenia čchi kungu sú obyčajne jednoduché a zlepšujú náš cit pre čchi a jej obeh. Zároveň tvoria základ pre bojové umenie  i pre umenie liečiť.

Tak ako tradičná čínska medicína, akupunktúra, shiatsu, aj čchi kung vychádza zo vzťahov 5 elementov a z predstavy jinovej a jangovej kvality energie.  Čchi je podľa toho vo vzťahu k telu jinová, nemôžeme ju vidieť, iba pociťovať. Vzťahuje sa k mysli, duši a duchu. Telo je jangové a vykonáva rozhodnutia jinu. Samozrejme, ani kvalita jang, ani jin nemôžu existovať samé osebe. Život existuje iba vtedy, keď sa jin a jang vzájomne vyrovnávajú a koordinujú. Výsledkom ich disharmónií sú v ľudskom organizme choroby. Naopak, udržiavanie plynulého obehu čchi, či už pomocou čchi kungu, shiatsu alebo akupunktúry, pôsobí preventívne voči chorobám a pomáha pri liečbe tých, ktoré už existujú.

Podstatou čchi kungu sú tzv. tri poklady alebo zdroje  či korene života, a to je ťing – esencia, čchi – energia a šen- duch. Tieto čínske pojmy majú, pravda, širší význam, ako dokážeme stručne prekladať. Ťing je najpôvodnejšia časť každej živej veci, čchi je energia pochádzajúca z premeny ťingu, potravy, vzduchu a podobne. Táto energia čchi oživuje šen – ducha, ktorý je podstatou mysle a bytia. Keď rodičovská vrodená čchi (z ťingu) a získavaná, premieňaná a kultivovaná čchi stúpa nahor, nabíja šen, ktorý je opäť schopný spätne viesť čchi do celého tela podľa potreby.

Za sídlo pôvodného zdedeného ťingu sa považujú obličky. Niekto sa narodí so silným ťingom , niekto nie. Jeho sila a množstvo sa regulovať nedá. Dá sa však zlepšovať jeho kvalita a zefektívňovať jeho premena na čchi a jej používanie. A na to nám môže slúžiť aj čchi kung.

Slovom šen sa označuje tá sila, ktorá nás drží pri živote, duša alebo duch – podľa úrovne. Je to duchovná podstata, ktorá štruktúruje ťing a kontroluje čchi.

Pôvod:  Číňania, podobne ako Indovia a pravdepodobne aj iné staré kultúry, dôkladne a do hĺbky pozorovali dianie v prírode, v človeku a v jeho okolí.

Počiatky sa vynárajú niekde pred rokom 1122 pr.n.l. v období vzniku Knihy premien (I ting). V tomto taoistickom období čchi kungu  ľudia vypozorovali, že prírodná energia alebo čchi zahŕňa nebo, zem a človeka a tieto tri aspekty prírody majú svoje zákony a cykly, ktoré sa pravidelne opakujú. A ak im chceme porozumieť, musíme pochopiť zmeny ako sú ročné obdobia, podnebie, počasie, dážď, sucho a iné, a tak isto aj časové cykly ako je cyklus dňa, mesiaca, roka, dvanástich a šesťdesiatich rokov. To všetko sú prirodzené cykly. Bez ich rešpektovania a prirodzenej harmónie vzniká nerovnováha v prírode, ani v človeku.

Z týchto pozorovaní sa vyvinulo aj  umenie ti-li, teda geomantie a feng šuej (vzduch-voda), ktoré sa využívajú na praktické zladenie každodenného života človeka s okolím.

Prírodná sila čchi predstavuje tieto zákony a cykly a určuje všetko. My sme jej súčasťou. Preto pokiaľ ideme proti prírodným zákonom, ochorieme ako jednotlivci alebo aj ako spoločnosť. Ak spoznávame prírodné cykly a učíme sa ich rešpektovať a žiť v súlade s nimi, môžeme žiť zdravý a šťastný život. To je taoistický prístup, ktorého hlavné myšlienky sa nachádzajú v dielach Lao-c´ a Čuang-c´.

Počas prvého storočia nášho letopočtu sa do Číny dostal buddhizmus. Veľa cvičení súčasného čchi kungu má svoj pôvod práve v tomto období, lebo spolu s buddhizmom sa z Indie do Číny dostalo aj veľa príslušných cvičení. Úplnou novinkou bola nehybná meditácia čchan (v Japonsku známy ako zen).

Buddhistický čchi-kung znamenal prekročenie pôvodného taoistického účelu, ktorým bol dlhý šťastný a zdravý život. Bol to krok smerom k duchovnému rozvoju a dosiahnutiu stavu Buddhu, teda osvietenia. Aj preto sa veľa cvičení udržiavalo v tajnosti v kláštoroch a v buddhistických spisoch. Tento duchovný tréning prostredníctvom čchi kungu sa začal dostávať na svetlo verejnosti až v minulom storočí.

Taoistický mystik Čang Tao-li okolo roku 142 n.l. skombinoval taoistické princípy s buddhizmom a vytvoril Tao-ťiao (náuku o ceste).

Ďalším zdrojom čchi kungu bol Tibet s vlastnou podobou buddhizmu i s cvičeniami, ktoré mali svoj pôvod ako v Indii, tak vo vlastnej predbuddhistickej tibetskej tradícii. Preto si Číňania začali pozývať tibetských učiteľov a absorbovali aj ich cvičenia.

Taoista Chua Čuo zase využil pohyby zvierat na vytvorenie Hry piatich zvierat, pomocou ktorej učil ľudí, ako zvýšiť obeh čchi.

Na prelome 5. a 6. storočia n.l. boli prvýkrát publikované niektoré z dovtedy utajených techník čchi kungu, ktoré súvisia s lekárskym a alchymickým využitím.

Cisár z dynastie Liang pozval v 6. storočí do Číny indického princa, buddhistického mnícha Bodhidarmu. Jeho buddhistické teórie sa mu však napokon nepáčili, a tak sa mních odobral do kláštora Šaolin. Legenda hovorí, že mnísi tam boli chorľaví a slabí. A tak indický mních Bodhidarma 9 rokov meditoval, aby prišiel na to, ako im pomôcť. Výsledkom boli knihy I ťing ťing (Kniha o premene svalov/šľiach) a Kniha o očiste drene. Obsahovali učenie a poznatky o tom, ako získať zdravie a posilniť fyzické telo, ale tiež  to, ako využiť vnútornú energiu alebo čchi na čistenie kostnej drene a posilnenie krvi a imunitného systému, ako dodať energiu mozgu a dosiahnuť buddhovstvo, teda osvietenie.

To, pravda, nie sú záležitosti na jednoduché pochopenie či prax. Vyžadujú disciplínu i opatrnosť a dobré vedenie osobného učiteľa. Preto sa tieto metódy a cvičenia odovzdávali tajne v kláštoroch vždy iba niekoľkým žiakom v jednej generácii.

Tento tréning bol neskôr zaradený aj do rôznych foriem bojového umenia a zvýšil ich kvalitu. Čchi kung sa popritom vyvíjal aj mimo kláštorov. Neskôr pribudlo využívanie zvukov na reguláciu čchi, rôzne spôsoby regulovania dychu i využívanie rastlín na úpravu čchi.

V 20. storočí a najmä v jeho druhej polovici sa čchi kung spolu s bojovým umením rozšíril na Západ a odvtedy si získava stále viac prívržencov. Od 80. rokov minulého storočia sa v Číne a v bývalom Sovietskom Zväze začali vo zvýšenej miere venovať vedeckému bádaniu v tejto oblasti a odvtedy vzniklo viacero inštitútov i študijných odborov, ktoré sa venujú tejto téme. V súčasnosti stále komunistická, ale zato pragmatická Čína pochopila predovšetkým komerčný potenciál svojich starých tradícií a začala ich oprašovať ako turistickú atrakciu  a podporovať aj ich vývoz. „Buddhistickí mnísi“ zo súčasnej Číny sú s najväčšou pravdepodobnosťou pre show dobre vycvičení vojaci.

Druhy čchi kungu:   V súčasnosti existuje množstvo škôl čchi kungu v rámci všetkých jeho druhov. Hovorí sa, že okolo 3000. Je to dané jednak prastarými tradíciami, jednak tým, že stále ďalšie generácie žiakov a učiteľov pridávali a pozmeňovali stagnujúcejšie formy a tiež tým, že koncom minulého storočia našli tieto cvičenia veľkú podporu ako v samotnej Číne, tak v západnom svete, začalo sa viac a otvorenejšie experimentovať a začali sa viac využívať a varírovať niektoré dovtedy tajené techniky, ale treba povedať aj to, že ako v každej inej oblasti, aj tu sa vyrojili poniektorí viac či menej šikovní podvodníci. Žijeme však v takom čase a svete, kde máme veľký výber a predovšetkým veľa priestoru na uplatňovanie svojej intuície, slobodnej vôle, a teda aj zodpovednosti voči sebe samým, ale aj na získavanie informácií.

Čchi kung sa v zásade delí na dve všeobecné kategórie:

Waj tan (vonkajší elixír): slovo tan znamená elixír. Pôvodne sa taoisti tak, ako západní alchymisti, domnievali, že tento elixír môžu vyrobiť buď z rastlín alebo tiež alchymickým procesom. Po dlhom období experimentovania zistili, že  elixír sa v skutočnosti nachádza v ľudskom tele, takže ak si chceme pomôcť, predĺžiť či zlepšiť život, musíme ho nájsť v sebe a potom ho chrániť a vyživovať.

Pri waj tanových čchi kungoch je pozornosť sústredená na končatiny, takže čchi sa hromadí v rukách a nohách. Keď jej bude dostatok a na dostatočnej úrovni, bude tiecť ďalej všetkými energetickými dráhami a vyživovať orgány. Ako hovorí Dr. Wing Min, preto sú aj ťažko fyzicky pracujúci ľudia vo všeobecnosti zdravší ako tí v sedavom zamestnaní.

Nej tan (vnútorný elixír): pri tomto čchi kungu ide o hromadenie elixíru v tele a nie v končatinách a rozširuje sa potom opačne. Je to hlbšia a náročnejšia prax, ktorá bola vždy aj viac utajovaná.

Okrem toho sa čchi kung delí na 4 hlavné kategórie podľa účelu, pričom takmer každý jednotlivý štýl aj v rámci spomínaných dvoch veľkých kategórií môže slúžiť na všetky štyri účely:

Vedecký na udržanie zdravia: vychádza z toho, že choroby sú zväčša spôsobené mentálnymi a emocionálnymi výstrelkami. Keď myseľ nie je pokojná, orgány nemôžu dobre fungovať. Hnev napríklad spôsobí poruchy pečene, smútok stiahnutie pľúc a strach naruší ľadviny a mechúr…. Preto sa čchi kung zameriava na uvoľňovanie myšlienok a emócií, a preto sa zdôrazňuje dôležitosť meditácie, v ktorej myšlienky nechávame voľne plynúť a neľpieme na nich. S týmto mentálnym uvoľnením prichádza aj uvoľnenie a odpočinok vnútorných orgánov a čchi môže voľne plynúť a my to môžeme pozorovať.

Veľa konfuciánskych a taoistických spisov o čchi kungu bolo zameraných výlučne na udržiavanie zdravia a podriadenie sa osudu. Buddhistický prístup to doplnil o možnosť zmeny. Dnes sa v mnohých školách spája taoistický prístup s buddhistickým.

Lekársky na liečenie: lekári boli jednou  s najstarších sociálnych skupín, ktoré v Číne študovali čchi kung. Po tisícročiach skúmania čchi vyvinuli akupunktúru, akupresúru ( v Japonsku shiatsu) i bylinnú liečbu. Okrem toho vytvárali rôzne súbory cvičení priamo na liečbu určitých ochorení. Na rozdiel od učencov sa domnievali, že samotná meditácia nestačí, ale že na to, aby sa obeh čchi zlepšil, je potrebný pohyb. Okrem iného vychádzali aj z predpokladu, že zvieratá, aby v prírode prežili, musia inštinktívne chrániť svoje telo. Tak vytvárajú čchi a zabrańujú jej úbytku. Ľudia túto schopnosť v odlúčení od prírody stratili. Preto lekári vytvárali ďalšie cvičenia podľa pohybov zvierat. Takýmito dodnes účinnými súbormi cvičení sú Hra piatich zvierat alebo Osem kusov brokátu.

Za skutočný začiatok choroby považovali narušený obeh čchi, ktorý až druhotne narúšal fungovanie orgánov. Ak neupravíme obeh čchi – či už cvičením alebo shiatsu/šiacu (akupunktúrou, akupresúrou), orgán sa bude ďalej oslabovať a rýchlejšie degenerovať. A vždy je lepšie pravidelne upravovať čchi skôr, ako vznikne vážnejšie poškodenie orgánu.

Od 80. rokov minulého storočia vyšlo v Číne, na Tajwane i na Západe množstvo článkov i kníh na tému využitia čchi kungu v medicíne, kde sa popisuje aj jeho účinnosť pri niektorých druhoch rakoviny, vredoch, astme a podobne.

Bojový na boj: bojový čchi kung má počiatky zrejme niekde v čase po vzniku Bodhidarmovej knihy pre šaolinských mníchov. Tí po aplikovaní jeho cvičení zistili, že ich bojová technika tým veľmi získala. Už existujúce bojové štýly začali potom čchi kung rôzne využívať a vytvárali zvláštne súbory cvičení, a ďalšie bojové štýly vznikli až na základe čchi kungu.

Myseľ sa tu používa na to, aby viedla čchi do svalov. Takže ak bojovníci cvičia koncentráciu a čistú myseľ, môžu nabudiť svoje svaly oveľa viac ako priemerný človek.

Pravda, niektoré cvičenia bojového čchi kungu zároveň poškodzujú zdravie tým, že na jednej strane sú schopné vytvoriť veľkú deštruktívnu silu, na druhej ale nerovnovážne ovplyvňujú obeh čchi.

Bojové štýly môžu byť mäkké alebo tvrdé. Tvrdým čchi kungom (waj kung – vonkajší) je napríklad šaolinské kung fu, kde sa zvyšuje svalová sila. Aby sa čchi potom vo vyššom veku nerozptýlila, prechádzajú títo cvičenci neskôr  k vnútorným cvikom.

Mäkký čchi kung vychádza z nej tan, takže svalové využitie je minimálne. Neskôr však zase títo adepti prechádzajú k vonkajším cvikom, aby bola rovnováha zachovaná.

Duchovný na dosiahnutie osvietenia, buddhovstva:  tento čchi kung bol donedávna najviac utajovaný. Duchovný aspekt čchi kungu pomáha dostať sa do stavu, kedy síce môžeme naplno prežívať svoje emócie i túžby, ale zároveň na nich neľpieme a neovládajú náš život. To je mimochodom jeden z cieľov akéhokoľvek duchovného aspektu akejkoľvek duchovnej cesty bez ohľadu na vonkajšie vierovyznanie, teizmus či ateizmus, lebo je to súčasť univerzálneho smerovania ľudského potenciálu a jeho rozvoja.

V čchi kungu ide o posilňovanie vnútornej čchi na vyživovanie ducha (šen) tak, aby zosilnel natoľko, aby bol po fyzickej smrti nezávislý a dosiahol vnútorný mier. Takéto cvičenia umožňujú viesť čchi do čela, sídla ducha a pozdvihovať mozog na vyššiu energetickú úroveň. V tomto smere sa spájajú taoistické i čínske a tibetské buddhistícké princípy. Je to najvyššia i najnáročnejšia časť čchi kungu  a nie náhodou bola pevne držaná v tajnosti a dodnes sa neodhaľujú všetky jej časti.

Bez osobného vedenia skúseným a dôveryhodným učiteľom je lepšie nepúšťať sa do cvičenia čchi kungu. Pri prechádzaní rôznymi fázami a úrovňami meditačných stavov sa rôznym spôsobom  mení vnímanie a objavujú sa rôzne prechodné javy. Bez zodpovedného vedenia a učiteľa sa človek môže zacykliť v tzv. čikungovej psychóze. To je diagnóza, ktorá v medzinárodnej klasifikácii chorôb patrí do kultúrne podmienených syndrómov.  Jej prejavy sú prevažne podobné paranoidným, niekedy obsahujú velikášske bludy a podobne.

Kvôli tomu sa však čchi kungu nikto obávať nemusí, jedine si treba nájsť dobrého a skúseného učiteľa nejakej preukázateľnej línie.

Pozitívne účinky: Aj pri čchi kungu ide podľa tradičnej čínskej medicíny o dosiahnutie voľného toku  čchi a krvi a o harmóniu jinu a jangu. Ak je toto splnené, choroby ustúpia a imunita sa zvýši. Čchi kung má tak isto priaznivý vplyv na dýchanie a na zásobovanie buniek kyslíkom. Nedostatočné zásoby kyslíka napríklad umožňujú rast rakovinových buniek, takže čchi kung podobne ako iné cvičenia, ktoré podporujú okysličovanie, je výbornou prevenciou i pomocníkom pri uzdravovaní.

Stav relaxácie a meditácie, v ktorom ideálne praktizujeme čchi kung, pomáha stabilizovať emócie. V relaxovanom stave a pri zvýšenej energii ich môžeme vnímať reálnejšie a tak sa dosiahnuť, aby emocionálne výkyvy nejako abnormálne nezasahovali do fungovania organizmu. Inými slovami, predchádzame tak psychosomatickým poruchám.

Pocity vyrovnanosti, šťastia a sebadôvery pomáhajú zachovávať si živého a súcitného ducha do neskorého veku.

Štýly: Štýlov čchi kungu je dnes nepreberné množstvo. Tak isto učiteľov. Väčšina dôveryhodných učiteľov nasleduje nejakú líniu buď vlastných predkov alebo svojich učiteľov a  rôzne modifikujú tradičné zdedené prvky. Štýly aj prvky sa menia od prípadu k prípadu, podstata  však ostáva rovnaká.

Príklady štýlov:

Tai či čchi kung: je to jeden zo štýlov bojového čchi kungu, od iných bojových čchi kungov sa odlišuje mäkkosťou. Tým, čo cvičia tai či, pomáha, aby začali preciťovať tok čchi, čo je nevyhnutný predpoklad ďalšieho cvičenia tai či. Učí ich uvoľňovať sa, koncentrovať sa a ovládať myseľ. Bez týchto predpokladov, ktoré vytvára tai či čchi kung, by bolo samotné cvičenie tai či veľmi náročné a cvičenci by sa iba ťažko učili komplikovanú bojovú choreografiu. Navyše by bez toho ich pohyby boli iba formálne a povrchné.

Čchi kung v chôdzi: Číňanka Guo Lin niekoľkonásobne ochorela na rakovinu, napokon sa objavili nebezpečné metastázy a v 60. rokoch minulého storočia  jej ostávalo 6 mesiacov života. Vtedy si spomenula na čchi kung, ktorý ju učil jej starý otec, ešte keď bola dieťa. Začala cvičiť, výsledky sa však nedostavovali. Pustila sa do štúdia starých spisov a potom vytvorila vlastný cvičebný program, v ktorom prepojila tichý a pohybový čchi kung. Cvičila dve hodiny denne a rakovina po polroku ustúpila. V 70. rokoch začala vyučovať. V priebehu ďalších rokov, až do svojej smrti v roku 1984 dosiahla svojou kombináciou chôdze, pohybu a dýchania výrazné výsledky a mnohým, ktorí trpia ťažkými chorobami, dodala odvahu a nádej.

Čung jüan čchi kung/zhong yuan/zhang zhong: považuje sa za veľmi starý štýl, údajne dokonca za najstaršieho predchodcu ďalších štýlov. Vzhľadom na jeho formálnu jednoduchosť a hlbokú pôsobivosť je to celkom dobre možné. Základným cvičením je Strom – stáť ako strom alebo stáť ako stĺp (názvy sa líšia podľa línií), pri ktorom sa zlepšuje  a zvyšuje obeh čchi, môžeme ho vnímať a pozorovať, a hromadí sa tak energia. Ďalšími cvičeniami sa potom energia kultivuje a premieňa a ešte ďalšie cvičenia umožňujú rozvoj v oblasti uzdravovania i duchovného rastu. Zaujímavosťou je, že toto státie ako strom či stĺp, a to často priamo na strome alebo na stĺpe, praktizovali aj starí pravoslávni mnísi pustovníci v Rusku.

Čung jüan je označením pre rešpektovanie stredu, prípadne „zlatej strednej cesty“ a vo svojej celistvosti zahŕňa preventívny, lekársky aspekt i aspekt duchovného rozvoja.

Falun Gong je v súčasnosti pomerne rozšírený a svojím spôsobom kontroverzný štýl. Jeho zakladateľ Li Hongzhi spočiatku v 90. rokoch zožal úspech v Číne. Neskôr bol však označený za kult  a v rozpore s Medzinárodnou listinou ľudských práv, ktorú podpísala aj Čína, bol zakázaný, jeho nasledovníci sú politicky prenasledovaní a zakladateľ musel opustiť krajinu.

Falun gong označuje kultíváciu veľkého kola univerzálneho zákona. Formálne je podobný iným štýlom, akurát jeho zakladateľ občas vzbudzuje údiv niektorými tvrdeniami, ktoré v západnom kultúrnom kontexte hraničia s rasizmom a homofóbiou. Na rozdiel od väčšiny dôveryhodných predstaviteľov iných štýlov o ňom nevedno, z akej línie vychádza.

Prínos príslušníkov Falun gong je však nesporný najmä v politickej oblasti pri poukazovaní na porušovanie ľudských práv v Číne.

Najnovšie články: